Úprimne?

Nechcela som.

Bála som sa.

(Veď kto by aj nie...)

Bála som sa, že to bude bolieť.

(Bytostne bolieť.)

Že sa ma to priveľmi dotkne.

(Hlboko vnútri.)

Že to neprijmem.

(Tú realitu.)

Že sa rozplačem.

(Pred všetkými.)

Že utečiem.

(Bez rozlúčenia.)

A keď ten moment nastal...

(lebo on vážne nastal! Ach!)

Nemala som na to čas lebo som riešila inú vec.

(Ale dialo sa to.)

Dvoma vetami som sa uistila, že som ešte stále v hre.

(A to mi stačí.)

Keď už niečo robím, tak som v tom dobrá.

(A odpoveď na otázku "Prečo to robím?" ma nezaujíma.)

"December 2011"

Pravý klik myšou, štvrtý riadok od hora, "save as". Po tom, čo som sa na to pozerala už asi tristí krát som to už nevydržala. Rozmýšľam nad nejakým trefným názvom, podľa ktorého to vždy spoznám v neusporiadaných kopách dokumentov v mojom notebooku. Podopriem si rukou hlavu. Akýkoľvek názov je zbytočný a vyznel by maximálne hlúpo lebo by nič neobsiahol. Píšem naň dátum. (Ten, na ktorý som vtedy tak dlho čakala. A dočkala sa. Na poslednú chvíľu, ale dočkala.) A ukladám do pirečinka "Všeličo". Pousmejem sa nad tým ako sama sebe dokážem klamať. V priečinku "Všeličo" to hľadať nebudem. A raz, keď sa ho rozhodnem poupratovať, tak sa aspoň nad tým pousmejem. Snáť. Dúfam však, že to bude v dostatočnej vzdialenej budúcnosti...

Nič v zlom, len... svätý pokoj!

(práve počúvam Iné Kafé, tak odtiaľ ten názov:D)

Hmmm!

Hneď pikošná info na úvod: toto píšem na wécku, lebo sa skrývam :D Aj keď pred svedomím sa človek neskryje nikde, všakže? :D Ale náhodou ho mám teraz maximálne čisté! Ba priam krištáľovo čisté (damn, nikdy neviem aké "i/y" sa píše v tom slove!)!!! Čiže pred tým sa teraz neskrývam :D Ale je tu zima :-/

K veci ;)

1)Všetci sa ma z nejakého dôvodu poslednú dobu snažia nasrať. Každý je teraz dáky depresívny a mňa to proste štve alebo nezaujíma. Tam si nehajte svoju debilnú náladu, ja si žijem s červenými okuliarmi (viem, používa sa slovné spojenie "ružové okuliare" ale ružová je strašná, takže také ja nechcem ;) s mojou ironickou a povznesenou. Nekazte mi deň otrávenými ksichtami, tam sa do zrkadla kukajte, alebo sa otravujte navzájom, mňa z toho vynechajte, dik! :D 

2)Nič mi nevychádza, veci mi proste absolútne nečakane a bezdôvodne zlyhávajú :-/ Najlepšie na poslednú chvíľu. Ale vzdať sa je tá posledná vec, ktorú hodlám urobiť, takže smola :P Takto je to pre mňa aspoň ešte väčšia výzva a som viac nahecovaná ;)

So... Challenge accepted! :P

Stále však myslím pozitívne: aspoň sa nenudím :P

... a žili šťastne, až kým nepomreli! THE END! *Zvonec*

"The dreams in which I am dying

♪ are the best I've ever had" ♪

Neznášam čas pred krámami! Vtedy som celá dáka maximálne rozcítená a veci si priveľmi berem (samozrejme len tie zlé, však prečo ne!)... Ale úplne najhoršie je to v deň kedy ich mám dostať! Dobre viem, že prichádzajú až večer ale ajtak odpočítavam celý deň minúty ako do začiatku nového roku. A nedá sa so mnou rozprávať, kým ich nedostanem. Stresmajster, to som celá ja :D
Ale o tom teraz nechcem hovoriť ;)
Možno to bude tým psychadelickým filmom, ktorý som práve videla ale mám fakt čudnú náladu. Doteraz som mala len výčitky, to sa dalo, tie som potlačila a prichádzali len pred spaním. Ako, je mi jasné, že aj táto debilná nálada do zajtra prejde, ale dovtedy... budem sa v nej trochu masochisticky vyžívať :P NO A ČO! A písať! A čítať ostatné blogy, najlepšie depkovské :D

Ach, doriti!
Toto je to kruté na tom živote!!!
Človek by aj sám od seba chcel depkovať, veď haluz, až priveľmi dlho som mala povznesenú náladu, LENŽE napíše mi môj kamoš (Fejkár) a miesto toho aby ma podporil v mojej večernej nálade, on začne trepať kraviny a ja sa potom na tom smejem jak stádo idiotských koní. Kamaráti by sa mali PODPOROVAŤ, halóóó!!! Toto je život, OMG! Life sux! Ja viem! :D
Chcela som sa posťažovať, ako sa mi nedajú stiahnuť filmy, ako na mňa každý jebe (to nemôžu mať v škole zapnutý comp a písať si so mnou?! Je to fakt až TAK zložité?!), aká som krava (postupne si spominam na rôzne detajly z piatka totižto), ako si idem vykašlať všetky vnútornosti tela lebo som CHORÁ + ešte pár super smutných vecí, ale keď niekto proste NESPOLUPRACUJE tak Lexa môže ísť akurát tak do prdele! :D (Teda, niežeby som sa sťažovala! :* )

How To Lose A Guy In 10 Days (5)

THE END!

Takže! Celé to začalo takto. Potom pozvoľne pokračovalo tu, tu a tu.
No a teraz tu máme konec!
Som spokojná! Zbožňujem, keď idú veci podľa mojich predstáv!
A tak sa stalo aj s celým mojím projektom How To... ! Náš veselý Dominik začal všade roztrubovať jak poslal "tú kurvu Lexu" k vode a jak sa ona z toho, chúďatko, nevie spamätať. (Okey, tak až na túto drobunkú povesť poškvrňujúcu vecičku som spokojná! :D) Dobre, mne je to jedno, moji ľudia vedia, kde je pes zakopaný a jak sa to celé LOGICKY A PRAVDIVO mohlo vyvinúť a to mi maximálne stači (skromnosť cibrí charakter!). A jasné, ešte, na fejsbúku si dal status "single" akože aby ešte väčšmi zdôraznil svoju demonštráciu proti mne :D

...toto celé sa stalo už pred nejakou dobou. Až teraz bol čas a chuť si to celé pekne spísať a publikovať na verejnosti (internet JE verejný, aj keď mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale fakt je!!) ;)
Momentálne sa ja depresívne šťastne premávam životom (depresívne kvôli počasiu, však toto neni možné táto hmla tu!) a Dominik študuje kdesi v Anglicku (asi erasmus alebo také dačo, neviem), ja s ním v kontakte nie som, veď načo aj... Moji známi sa s ním taktiež nestýkajú a ja o ňom viem akurát to, čo si v nostalgických chvíľkach vygooglim.
Takže tak!
That's how it all ends!
Aurevoir! =D

How To Lose A Guy In 10 Days (4)

DEŇ 7                                                               
Dobre. Popravde, príííšernýýý absťák od VŠETKÉHO mám už dva mesiace. Je to odo mňa absolútne sebecké a nepevnovôľové, ale normálne rozmýšlam, že kašlem na celú stávku a poriešim dačo s Dominikom.
Akurát dnes máme ísť zase športovať, tak uvidím, čo to vydá...
...Moja nepevnovôľovosť skončila priamoúmerne s príchodom na stretko, kde fakt neviem o čo mu išlo ale nejak príliš koketne ma zdravil, bol príliš blízko k mojej tvári a príliš často si prehrabával vlasy. Mal by mu niekto povedať, že na to, aby mohol robiť takéto veci nemá... VŠETKO!
Začala som byť NEZNESITEĽNÁ!!! Besniaca stará znechutená panna v čase krámov je šteniatko oproti mne.
On vtipným tónom: "Ty si určite vždy povieš, že 'A, tie dve hodky s ním nejak pretrpím' a len preto so mnou chodíš športovať lebo s nikým iným nemôžeš..." A tak ja som sa rozhodla byť po dlhej dobe pre zmenu úprimná a odvetila som: "Hej, presne tak!" Ach, presne pre takéto momenty tak veľmi milujem tú iróniu! =D
_______
Poznámka pod čiarou: Čo najrýchlejšie si nájsť náhradu, pleaaase!!!

DEŇ 8                                                              
Koniec dobrý (?), všetko dobré (?)
Na dnešok som sa spočiatku mrte tešila. Škola sux a preto vidina supiš piatočného podvečera stráveného so svojím najlepším kamarátom dakde pri pive alebo inom alkohole mi padla viac než dobre a držala ma pri živote počas celého dňa. Idem na miesto stretka, Feikár už tam aj s dákymi kamošmi a zrazu periférne zaregistrujem, že sa k nám blíži Dominik. Rýchlo zhrniem situáciu a demonštrujem, že keď sa HNEĎ TERAZ otočíme a budeme zo všetkých síl bežať, tak mu určite na najbližšom rohu zdrhneme a vživote nás nenájde. Na moju demonštráciu som dostala facku (obraznú:D), že Domino ide dnes večer s nami. Môj pohľad by určite vyhral prvé miesto v kategórii 'Porazenecký pohľad storočia'. Najradšej by som v tej chvíli plakala, hádzala sa o zem alebo prefackávala kohokoľvek.
Šli sme na pivo (hlavne sa neopiť lebo potom robím blbosti!) a už ani neviem prečo Feikár s kamošmi zrazu dakam všetci šli (asi na wc alebo také dačo) a tak som si mohla naplno vychutnať Dominika iba pre seba. "Jupí". Posunul sa na lavičke bližšie ku mne a začal sa nebezpečne približovať k mojej tvári. Odsunula som sa (veď samozrejme, omg!!!) ale jemu to asi nedošlo alebo ja neviem čo za retardáciu to tu má byť a prisunul sa znova. Došlo mi, že keď mi rukou chytil tvár a dvíha mi ju, tak asi nechce aby som mu napísala úlohu z nemčiny... Keď ma druhou rukou chytil za stehno, tak som sa pravo-nefalšovane postavila a ODIŠLA SOM. Proste som si vzala tašku a zbabelo som zdrhla. Zavolal mi a vtedy ma osvietilo, že stávka je síce stávka a tie ja nikdy neprehrávam ale všetko je raz po prvý krát a treba nabrať nové skúsenosti a konečne aspoň raz v živote hrať fér a povedať mu môj názor naň. Došiel za mnou (moja kondička je nulová tak som nezdrhla až tak ďaleko).
On: "Ty ma máš úplne v piči, že?"
Povedať, že 'Nie, lebo inak tú stávku nevyhrám' mi prišlo v tejto sentimentálnej chvíli až moc sebecké. Tak som dačo vyblúznila, že ho berem len ako kamaráta a blúznila som niečo ďalej, fakt neviem čo lebo moje myslenie je zásadne nad môj pochop. Keď vtom v strede mojej vety odišiel...
Popravde? Odľahlo mi, ale potom ma začalo hrýzť svedomie (aký saponát sa používa na jeho vyčistenie, pls?)...

___________

Poznámka pod čiarou: Tak žeby som tú stávku predsa len neprehrala? Lebo však on odišiel, nie ja... ?

Mrcha!

Och, no paráda. Budúci týždeň bude teda fakt "úžasný". Už teraz sa nemôžem dočkať...
Pondelok- tváriť sa, že sa víkend nikdy nestal a Jana ešte nepoznám
Utorok- povedať Maťovi, že ho berem iba ako kamaráta, ale je úžasný
Streda- vysvetliť Borisovi, že štvrtok bol len úlet
Štvrtok- nadobro povedať Miňovi, že som s ním skončila
Piatok- naznačiť Peťovi, že mi mierne leze na nervy a nech sa na mňa ani NEPOKÚSI namotať
Krása. Myslím, že teraz som dokonale pochopila čaro víkendov :D

I don't do simple

Je niečo uprostred noci. Hodiny na compe mi ukazujú 2:33, ale moc by som tomu neverila, v mojej izbe žiadne hodiny nejdú načas... Tuším tieto idú o hodku dozadu (ďalšie o pol hodku dobredu-a furt sa posúvajú lebo sekundy idú rýchlejšie než by mali, ďalšie stoja, ďalšie o 8 minút dopredu... yeah, complicated) ale to je vlastne jedno, čas je veľmi relatívny pojem (snáť sa mi to podarí vtĺcť si do hlavy aj ráno, keď celá vyplutá zistím, že som spala len 3-4 hodky).
Ale vážne je! Toto som si uvedomila pred týždňom, keď som sa stretla s dvoma dávnymi kamarátmi po roku(!), čo sme sa nevideli. Kedysi sme boli spolu každý deň ale popravde? Za ten rok som si na nich spomenula asi 5x? Dajme tomu... A nechýbali mi moc. Ale keď sme sa teraz stretli... bolo to úžasné! Jak za starých čias, prekecali sme hodiny vkuse sediac na tráve, pohľad na Schwechat. A presne vtedy som si uvedomila: jak som mohla bez nich žiť?! Jednoducho, furt som mala niečo na práci s dakým iným. A to isté aj oni.
Hahaha, na Facebooku mám online len troch ľudí, musí byť teda už vážne noc... Mne sa zas a znova už druhú noc nedá zaspať. Posledné mesiace mám také fasa noci, že ležím, prehadzujem sa, idem sa napiť, otvorím okno, prehadzujem sa atď... proste NESPÍM bohvie dokedy :-/ Tak ale táto posteľ je tak nepohodlná!!! (Je to popravde fakt zvláštne, že doma na posteli sa mi spí zle a celé prázdniny som prespávala bárs kde u bárs koho a spala som jak zarezaná...)
A to som sa akurát dneska sama so sebou vytešovala, že KONEČNE som zas dosiahla vo svojom úžasne chaotickom živote trocha rovnováhy, ktorá mi tak chýbala poslednú dobu, a teraz drb, načo mi je spánok... Vôbec nemám pridrbaný rozvrh a nevstávam ráno ešte pred kohútom :-/ Tak som to teda s tým prehadzovaním sa vzdala, radšej ten čas nejak využijem, vzala som si ntb do postele a píšem :)
Nemám rada jednoduché veci, lebo sú nudné. Nuda SUX!!!
Včera mi priateľ povedal, že dáka baba po ňom pred istým časom šla, ale má frajera (toto je nejaký fenomén dnešnej doby- kurviť sa keď mám frajera?!), a však on (ten môj) by ju predsa ajtak nechcel lebo bla bla bla ale má celkom pekné kučeravé vlasy... Môj odišiel, Lexa zasadla za comp a pomocou tejto jednej zdanlivo nič nehovoriacej informácie vypátrala slečnine meno, školu, záujmy... skrátka, momentálne ju poznám lepšie ako ona sama seba :D A!!! Je NUDNÁ! Ach, zas nemám konkurenciu...
Muhahaaa }=)
Je to hlúpe a absolútne zbytočné, ale taká som bola na seba pyšná, keď som to všetko vypátrala ^^
Presne ako vravím =D

Doppelgänger!

Kedysi keď som začala pozerať svoj prvý seriál v živote a bola som "buchnutá" do väčšiny hercov v ňom, som si roztriedila chlapov do troch skupín podľa špecifík ich výzoru.


Pomaly sa môj poetický úvod končí a dostávam sa k pointe: Poslednú dobu zisťujem, že už ako malá som bola výnimočne bystrá (hej, skromnosť mi ostala doteraz:D) a až tak ďaleko od pravdy som nebola! Ide o to, že čím viac chodievam po ulici a spoznávam nových a nových ľudí, tým viac zisťujem, že niektorí sa na seba ale BRUTÁLNE PODOBAJÚ!!! (Okej, okej, až teraz mi došlo, že môj unikátny "výskum" sa týka vlastne len chlapov :/ )


Určite každý pozná, jak vyzerá Rytmus (rapper). Nikdy som sa nejak neukájala na rape a preto som sa nikdy ani moc nezaujímala o jeho výzor, ale jak som ho videla v SuperStar (ano ja viem, ale je to dokonaly relax na nedeľu večer a milujem hudbu) tak sme so segrou totálne nechápali!!! On vyzerá presne ako náš bratranec! Ako cez kopírák! Dali sme sa záväzok, že hneď ako pôjdeme na návštevu ujovi (jeho otcovi) tak ho vyspovedáme o jeho búrlivej minulosti a či niekedy niekde "neukáplo", lebo toto až fakt neni možné!


Alebo môj priateľ Moj má tiež milión dvojníkov! Raz som tu tuším písala, že ho segra videla na mieste, kde vôbec nemal byť a voilá, vykľul sa z toho Moj2 (jak sme ho úspešne nazvali:D)! A potom, keď som prišla do svojej novej práce, tak som sa skoro zadrhla rožkom, keď prišiel môj tretí kolega!!! Z boku vyzerá totálne ako Moj (takže nové meno: Moj3 :D)!!!


A potom sa mi stávali ešte také sympatické momentky typu: moja (takmer(!) neplatonická) láska z ranného teenagerstva (fuck that, zase typ 2!!!) mi ostala tak vrytá do pamäti, že keď som sa s jeho takmer identickým dvojníkom (tie očíii a usmev, uch och!) spoznala na jednom seminári, tak som sa musela sakra že dosť premáhať aby som sa naňho nekukala celý čas jak idiotské stádo idiotských koní na ďalšie idiotské stádo idiotských koní. Ale   whatever, stuff happens. + ešte bárskde na ulici stretávam úpnych Doppelgängerov ľudí čo poznám. A to mi robí sakra problémy, lebo ja mám takú poruchu, že ani za svet si nedokážem zapamätať tvár človeka. Akože, keď v škole stretávam dennodenne svojich spolužiakov tak to samozrejme viem, ale keby som dakoho z nich videla napr. v Maďarsku na Balatone, tak by som ich vôbec nespoznala, lebo si ich spájam len so školou. No a čiže preto sa mi často stávajú také fasa trapasy, že sa usmievam a kývam na dakoho jak retardovaná a ten dakdo ma vôbec nepozná. S t u f f   h a p p e n s   :)


Dobre, idem prejsť k záveru svojej dvojníkovskej štúdie: Spolužiak si minule robil srandu, že jeho kamarát si zarába tak, že chodí darovať spermie do spermobanky. Nechápem prečo až vtedy, ale úpne ma to trklo!!! Čo ak aj tí ľudia (teda ich rodičia)... ? H? Logické, nie? A to ma privádza ku katastrofickému výsledku:
 prečo sa potom vôbec niekto čuduje, že na svete je toľko degenerovaných a retardovaných ľudí, keď mohli byť splodení bratom a sestrou (lenže tí o tom nevedeli, lebo počiatok jedného z nich sa dal kúpiť v spermobanke)???!!!

Seriálový deň

Niekedy sa tak celkom nechápem. Síce hovorí sa, že človek najmenej pozná sám seba, ale s tým na mňa teraz prosím nechoďte:D

Ide o to, že posledné tri dni som doma, lebo som chorá (why not O_o ). O 42 hodín (ufff, to mi dalo námahu spočítať koľko je 24+18 :/ ) mám mať písomku z matiky(!) a čo ja robím? Pozerám seriály. Áno, už druhý deň mám Seriálový deň. Začalo to celkom nevinne, keď som včera dostala strašnú chuť na učenie nemčiny. Žiaľ na ORF, Pro7 ani iných nemeckých kanáloch nešiel žiadny dobrý film, tak som sa zhodla na zdokonaľovaní sa v čestine na Disney Chaneli. Na Hane Montane som fičala celé maturity (ako niečo jednoduché v kompenzácii so zložitým učením sa filozofie), čiže už som párkrát zhrešila, raz navyše nikomu neuškodí.

Moja denná dávka afektu sa o 20 minút skončila a prepla som na AXN, kde dávali StarGate Atlantis. Ježíííííši, to bolo časy!!! Predminulé leto sme to od začiatku s Emily chodievali kukávať k Blonďákovi mimo BA.(Výrok: "V tom boli božie prsty, že sme stihli ten bus, lebo Boh chce aby sme kukali StarGate Atlantis!!!")
Nikdy som to kvôli času nedokukala a akurát šla tá séria, ktorú som nevidela, tak som si povedala, no a čo, ide sa na tooo!!! :P A v tom som si všimla, že jedna z mojich obľúbených postáv už zomrela... Uch-och!

A teraz sa dostávam k hlavnému problému mojej existencie: som asi podvedome nehorázny MASOCHISTA!!!

Viem, že VŽDY a VŠADE sa to tak stane, ale ajtak to vždy robím... Ide o to, že vo všetkých seriáloch (Divokého anjela nepovažujem za seriál) čo som kedy videla VŽDY jedna z hlavných postáv ZOMRIE alebo ODÍDE! A seriál síce aj naďalej je fajn, ale bola som z toho vždy totálne frustrovaná!
Začalo sa to tým, že ako malá nádejná existencia na prahu 12-teho roku života som si obľúbila StarGate (Hviezdna brána), to patrí ku klasike. Namotala som sa ale totálne, v škole to bola téma č. 1 a voilá prišiel jeden pekný deň a jedna z hlavných štyroch postáv zomrela. Neviem to s určitosťou, ale podľa mňa som plakala celý deň potom jak novonarodené decko. A vtedy prišla tá posvätná chvíľa, kedy som sa zaprisahala, že už nikdy(!) nebudem kukať žiaden seriál aby som sa vyhla ďalším slzám (no a čo, ja sa vždy tak vžijem do deja!:D).

Človek je tvor nepoučiteľný, obvykle bývam vo všetkom výnimka, ale toto je presne tá MOJA výnimka potvrdzujúca pravidlo...

Začala som kukať Charmed, no úžasné, tam sa predsa nemohlo nič stať, boli 3 a ten počet bol aj potrebný. Mojou najobľúbenejšou bola Prue, ktorá... ZOMRELA. Ehm, ehm... Keby jej nástupkyňa nemala ryšavé vlasy, nikdy by som jej to nebola odpustila!!! :D

Dobre, dobre, nebudem tu písať o všekom, v globále sa to dá predstavit ;) A ajtak vždy začnem kukať nejaký seriál...
(krútenie hlavou, povzdych): Lexa, Lexa...

Tri roky

Zrazu som sa cítila ako vtedy. Keď sme boli ešte "deti". Teeeda, 3 roky je dlhá doba! Trochu som sa toho stretnutia s ním bála, že čo ak sa nebudeme mať o čom rozprávať, čo ak sa zmenil...
Tri roky je dlhá doba...
Môj bývalý najlepší kamarát! Ľudia sa predsa nemôžu veľmi zmeniť, hlavne keď si kedysi boli takí blízki... Nie, je to stále on, prvé objatie ma o tom presvedčilo. Ešte stále z neho vyžarovalo to, kvôli čomu som s ním tak rada trávievala čas. Samozrejme, pôsobil staršie. Tak... VYSPELEJŠIE.
Zrazu som znova zatúžila ísť s ním peši cez pol mesta, len tak sa s ním flákať... Tri roky boli zrazu zabudnuté. Sme tí istí, čo sme bývali. Takí istí a predsa iní. Je dobre, že sa nezmenil... svetu len prospeje jeden dobrý chlapík navyše :)

priznanie po rokoch

Keď sa ho spýtal, či si ma môže na chvíľku požičať, aby sme sa mohli porozprávať medzi štyrmi očami, myslela som si, že mi bude vyčítať všetky tie veci čo sa medzi nami udiali. Nechcela som, ale popritom ako ma odnášal preč od ohňa do studenej noci nejak podvedome som sa viac schúlila, pritisla si Martini bližšie k telu a čakala spŕšku ironických slov.
"Musím ti niečo povedať... teda... vlastne, nikdy by som ti to nepovedal... teraz ti to poviem, len preto, že som opitý...", začal. "Vieš, prečo sa my dvaja už nebavíme?" Preto, že som o tebe povedala, že si kokot a tvoja kamarátka to počula a povedala ti to? Už som to mala na jazyku, ale radšej som si doň kusla (prvý krát v živote!!! Aspoň poznať ako veľmi ma jeho zavolanie vyviedlo z miery!). Nadvihla som obočie a celá nažhavená čakala, čo bude nasledovať.
"Ja som sa s tebou prestal baviť, lebo si sa dala dokopi s Tvojím . A ja som si celý čas myslel, že chceš mňa, však furt chodili spolu všade, na koncerty, pamätáš, vtedy aj s Blonďavým..."
"Ale však ty si chcel predsa Dži !!!"
"Blázniš??? To ja som sa len tváril, lebo som si myslel, že budeš žiarliť!!!" Zlá taktika (neviem, či som to povedala nahlas). Totálne rozhádzať bývalej najlepšej kamoške citový život a ja si popritom mám mysleť, že Ooo, ja vlsatne žiarlim, lebo on je v skutočnosti úplný charakter a preto ho jednoznačne chcem vyfúknuť kamoške, ktorá ho chce???
"Aha," nič duchaplnejšie ma vtedy nenapadlo.
"No a ty si sa potom dala dokopi s Tvojím , a ja som nevedel, čo si mám mysleť..."
"Prepáč, ja som ťa brala len ako kamaráta, super kamaráta s ktorým sa dalo pokecať," toto náhodou duchaplné bolo a aj pravdivé, na čo som podstatne hrdá :)
"Aha, no hej... teda, aby si vedela, prečo som sa odvtedy s tebou už nebavil... chápeš, ranila si moje Ego" (Lexa škrtá v pomyselnom zozname Čo chcem raz v živore vyskúšať "raniť namyslené mužské ego" :P ) .
"Jasne, tak prepáč... ale aj mňa to potom mrzelo, že sme sa prestali baviť..."
"Keď ja som chcel, ale myslím, že by som sa s tebou už nedokázal normálne baviť, keď som vedel, že ťa už nemôžem mať... Len to som chcel, tak teda vidím, že si s ním šťastná, prajem ti to z celého srdca aby si bola šťastná aj naďalej a tento rozhovor mi plís nepripomínaj, lebo by som sa prepadol od hanby..." Poďakovala som sa úprimnosť a objali sme sa. On pokračoval v pití nejakého vína, ja som sa odobrala späť k ohňu a na otázku "Čo ti hovoril?" som odpovedala len "wáu..."

Koniec

(veta bez interpunkčného znamienka na konci lebo ho neviem doplniť)

Bol neskorý večer. Niečo okolo 21:00, takže sa práve stmievalo. S kamarátkou som stála na zastávke, absolútne bežná záležitosť, nič neobvyklé. Bola som smutná. Akurát som jej chcela povedať dôvod mojej sklesnutej nálady, keď vtom som si všimla, že ten dôvod stojí asi 5 metrov od nás. Zvláštne, aká to náhoda! Ešte nikdy som ho nestretla len tak na ulici... Aká náhoda, že práve teraz, keď to najviac potrebujem, tú face-to-face konverzáciu.

Prudko som sa otočila a odkráčala si to rozhodne, so vztýčenou hlavou k nemu, jednu ruku v bok. Záblesk myšlienky na to, že mu jednu vlepím. Nie! Na to predsa nemám právo! Nikdy som nemala a pre vlastné dobro dúfam, že ani mať nebudem.

Ostal veľmi prekvapený, keď ma uvidel, tak smutne potešený (ach, ako len tento pohľad poznám!). Jediné, čo ma zaujímalo bolo vysvetlenie. Úplne jednoduchá odpoveď na úplne jednoduchú otázku.

Povedal, že kedysi ma mal veľmi rád, ale teraz už nie.

Povedal, že my dvaja spolu nikdy byť nemôžme (ale veď ja viem!).

Povedal, že ma nechce ani ako kamarátku.

Prišla jeho električka. Pri nástupe ma prosil o posledné objatie. Objal ma, ale ja jeho nie, veď ako som vôbec aj mohla?! Zúfalo som položila poslednú otázku. Tú poslednú, konečnú otázku. Samozrejme, že na ňu neodpovedal. Nastúpil...

Každú bunku svojho tela som srdcervúco prosila nech sa nerozplačem, prosím, len nech sa nerozplačem! Slzy mi rozmazali triezvy pohľad na okolitú ulicu. Ani som si nevšimla, kedy sa zotmelo. Električka odchádzala. Prišla som ku kamarátke na pokraji zrútenia. Sadla som si na zem a totálne som sa zložila. Plakala som, fakt strašne som plakala. Úplne tak od srdca. A nahlas. Je mi to jedno, nechajte ma. V konečnom dôsledku znamenal pre mňa asi fakt veľa.

Prvý krát za posledný rok sa mi nepodarilo moje emócie ustrážiť.

How To Lose A Guy In 10 Days (3)

DEŇ 5

Hodiny strávené za počítačom

Nepočítala som to, ale dnes som slovo "kurva" povedala asi 1000 krát... Drahý Dominik sa mi totižto snažil prehovárať do duše ako ten najtrénovanejší prychológ pre najstratenejšie prípady pod slnkom. A vyzeral, že mu na tom celkom záleží a... prečo, kurva (1001:D), niekto vymyslel to pošahané svedomie?! Načo to komu je?! Ak sa mi dotyčný dostane pod ruky tak mu poriadnu strelím!!! Grrrrr!!!!!
Ok,k veci: Najprv začal tým, že sa ešte nestretol s tak nedostupnou babou ako som ja, čím mi krásne nahral na smeč a vyletela som naň, že či si myslí, že sa s ním hneď vyspím a aké je prasa. Pokračoval, že sa nemôže cítiť s babou dobre, keď nevie na čom je (môj komplex prílišnej prečítateľnosti z ranného teenagerstva vyriešený :D ), na čo som zatiahla, že : "Zvykaj si, život je sviňa."
A proste furt, furt, FURT nedal pokoj a FURT sa pýtal, že prečo som taká chladná (viac si nepamätám, čo sa pýtal, lebo v kľúčových situáciách sa môj mozog s pamäťou vždy vyparia dakam veľmi ďaleko od môjho tela napr. na ostrov Fiji).
Po dvoch hodinách som usúdila, že toto nikam nevedie. Potrebujem pomoc od Feikára! Feikár mi sľúbil, že mu ma vyhovorí, že si s ním popíše. Po pár minútach mi poslal ich konverzáciu ako dôkaz... NEKOMENTUJEM !!! Tá ich konverzácia sa nakoniec zvrhla tak, že Feikár ma ospevoval aká som (pri všetkej svojej skromnosti) úžasná a preto nech ma Domino nechce a Domino mu na to dával späť, že som ešte úžasnejšia ako tvrdí Feikár a preto sa ma nevzdá...
Okej, Lexa, ako vidím, si na to sama...

Poznámka pod čiarou: Je to fakt až TAKÉ ŤAŽKÉ mať proste len tak nejakých kamarátov opačného pohlavia???

DEŇ 6

Športový deň

Zistila som jednu strašne schyzofrenickú správu (na jednu stranú geniálne premakane suprovú a na druhú samovražedne masochistickú) a to, že Domino miluje ten istý šport čo ja. A keďže sa tento šport musí vykonávať minimálne vo dvojici a ja som to so všetkými svojimi partnermi vzdala (furt ten istý scenár nazvaný Ošahávaj a bal kým môžeš), tak som si povedala, že prečo nie a idem do toho s Dominom.
A dnešný deň bol skvelý (síce v scenári Ošahávaj a bal kým môžeš sa pokračovalo aj naďalej, ale vždy to skončilo mojou obrovskou scénou :P ). Našťastie sme stretli ešte ďalších ľudí, tak som sa ho snažila čo najviac ignorovať a na každú jeho vtipnú poznámku otrávene pokrútiť očami.
No a potom som si nejakým debilným nedopatrením zrazuvšimla, že sa už hodnú chvíľu držíme za ruky !!! O_o OMFG !!! A dokonca som ani nemala chuť na mieste dáviť do bezvedomia !!! Lexa má problém?
Rozlúčka: objali sme sa. On: "To je všetko?" Ja: "Uhm... áno!" Som na seba taká pyšná!!!

Poznámka pod čiarou: Lexa problém už NEMÁ! ;P

How To Lose A Guy In 10 Days (2)

DEŇ 3

Streda
Kontakt len cez sms a moje bombardovanie prezváňaním ho každých 15 minút (aj v noci, ale to každú hodku alebo tak nejak). Snáť mu to po dvoch dňoch poleze na nervy. Inak nič nové, čo by stálo sa zmienku...

DEŇ 4

Druhé "rande", štvrtok

Úprimne: čo by ste spravili človeku, keby ste sa dohodli na 16:00 a (PRESNE!) o 16:00 by ste mu zavolali, že kde je a on by odpovedal, že Ups, ja som úplne zabudla ale za hodku som tam...? Zabili, že? Samozrejme, že áno, na toto sa predsa nič iné urobiť nedá! Ale on nie... počkal ma a privítal ma pusou na líce (keď som sa na poslednú sekundu stihla uhnúť, preto to líce, inak by to líce rozhodne nebolo). Taktika "nenávidím alkohol" tentokrát zabrala, lebo povedal, že zatiaľ mal 2 pivá, kým som to nebola, tak som sa zhlboka nadýchla a na celú Obchodnú zúrivo zakričala: "TY SI ZASE PIL?!" (ľudia sa otáčali :P ) a spustila monológ jak nenávidím alkohol (dúfam, že to pivo, čo som mala s kamoškou, keď som "zabúdala" zo mňa už cítiť nebolo O=)). V jednom časopise som čítala článok Ako Sa Zbaviť Chlapa. Možnosti typu: "Jeho autom prejdite psa... JEHO psa!" som vylúčila, keďže nemá ani auto, ani psa (tak uznajte, to by bolo celkom neefektívne ;D ). Zato na jeho vtipné historky priam umelecky ironicky zatiahnuť: "Hahaha, smejem sa dosť nahlas?" sa dóóósť osvečilo :P
Keď sme došli do čajovne (vodná fajka sa presunula z utorka na dnes), tak to bolo jaké utrpenie pre mňa len tak bez duše s poker faceom vypúšťať dym a úchylne pri tom neblbnúť!!! A!!! Teraz ma podržte, lebo mrte náhoda sa stala! Došli tam moji dvaja dosť dobrí kamaráti a začali sme sa, prirodzene, baviť. Keď mi ešte niekto povie, že všetci(!) chlapi sú nevšímaví, tak má odo mňa nohu po koleno v riti, lebo chalani hneď spoznali o čo ide a okamžite spolupracovali!!! Milujem ich (čisto kamarátsky ;D ) !!! Hneď nato prišli ich ďalší kamaráti, sadli si hneď vedľa a ja som kecala s KAŽDÝM, len s Dominom ne... A jeden s nich, že: "Hey Lex, ešte stále si taká pobožná?"
Vodná fajka: 5€
Čaj: 3€
Dominov výraz: na nezaplatenie :D
Yess :P
Odprevadil ma len po zastávku ;) Na rozlúčku objatie a letmá pusa na líce(!).

How To Lose A Guy In 10 Days (1)

"Ak sa toto dostane na svetlo sveta, som mŕtva. Teda, to som istým spôsobom už teraz... Popravde ma asi ani moc neteší, čo sa chystám urobiť, ale už som sa na to dala a na dodržanie sľubov som citlivá, takže *zakryté oči* "nevidím problémy" ;D Ale správať sa k niekomu koho nepoznám tak podlo? Kam sa na mňa hrabe motto: "nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe," ? Yop, svet je sviňa ;)
Ok, o čo vlastne ide?
Celý plán je zameraný na spôsob filmu How To Lose A Guy In 10 Days (v skratke dej: baba má 10 dní na to zbaliť chalana a byť zase single a to tak, že jej dá kopačky on).
Čo ak je môj "chlap" veľmi milý/ super/ inteligentný/ satanista/ vrah... ? :S
Well... whatever O=)

DEŇ 1.

Deň stretnutia, pondelok

Milý denníček, dnes je práve ten deň, kedy som stretla toho najotravnejšieho a najneodbytnejšieho chalana na svete. Bola som akurát v sprche v depke, keď volal mi Feikár či nejdem von ešte s jedným jeho známym, ktorého nemá moc v láske a nechce byť sám. Spoločnosť dvoch chalanov vždy dobre padne lebo dvíha ego a treba si pomáhať, tak hodím na seba oblečenie a ide sa!
Bolo super, až na... Dominika (známy). Keď sa ma dotkol už 3543121-ty krát, tak som skoro explodovala. NEBOLO mi to ani TROCHU príjemné !!! Očividnejšieho a prečítateľnejšieho chalana som asi ešte nestretla a Feikárovi schválne kedysi psychicky ubližoval, tak mi v hlave skrsla jedna protivná myšlienka. Áno, týkala sa presne filmu How To Lose A Guy In 10 Days :P
Keď ma po vete: "Neboj, cestu domov zvládnem určite aj SAMA, veď mám predsa mobil s pesničkami, FAKT sa nudiť NEBUDEM!" (naliehavý tón na veľké slová) šiel odprevadiť domov, asi MILIÓN KRÁT sa spýtal kedy sa vidíme a či nie už zajtra. V duchu nového hesla odpovedám: "A ideme len my dvaja?" On: "Iba my dvaja." Ja: "Mám to brať ako rande?" On: "Kľudne môžeš." Ideme na vodnú fajku, celkom debilné v tejto situácii ale niekedy si človek moc nenavyberá :D
Preboha, ja dakedy fakticky nerozmýšľam, na čo som sa to vlastne dala??? Nad čím som asi tak premýšľala, keď som mu to potvrdila???!!! Jáááj, Lexinka sa nám nudí, však? No a čo, doba je zlá, treba si zvykať!!! Mňa tiež neprenášajú v hodvábnych vypchatých vankúšikoch po ceste nad kokot zabahnenej!

_________________
Poznámka pod čiarou: Dať si bacha aby to neskončilo ako v tom filme, lebo chalanko fakt neni môj typ :S


************************************

DEŇ 2.

Utorok

Okej (popravde vlastne asi VŠETKO OKREM toho "okej")... tak máme tu dominantného (však "domin"ik :D) týpka, ktorý za každú cenu robí všetko, len nie a nie ma nehať tak. Mňa by napr celkom dosť odradilo už len to, že sme sa mali stretnúť o 18:00 a ja som došla 19:30, lebo som bola na kupku s kamoškami a bola "takááá sranda, že som naň úúúpne zabudla!" To, že ideme na kupko som sa dozvedela dnes ráno, je skutočnosť takmer zanedbateľná ;) On si zatiaľ dal pivo a s úplným nadšením ma privítal. A volal mi PRESNE o 18:00, že je na mieste. Čo je toto za chalana, omg???!!! Kdo dnes chodí dakam PRESNE?!?!?!
Fajkáreň bola zavretá (yess yess!), tak sme šli do dákeho podniku a vtom som stretla jednu kamošku! Rozprávala som sa s ňou doslova(!) pol hodinu a on nič! Absolútne nebol nervózny!!! What the fuck?! Taktika "nenávidím alkohol a cigarety" celkom nevydala vzhľadom k tomu, že si žiaden neobjednal a ani nefajčil. A VTOM MA CHYTIL ZA RUKU !!! Omg, rýchlo Lex, využi svoju dokonalú inteligenciu a MYSLI! Keby to spravil aspoň nenápadne, ale toto bolo nenápadné asi ako kopa 4-metrového hovna uprostred diaľnice D1 !!! Mojko si celkom verí. Dobre, keď sa budem tváriť znechutene, tak mu to asi dopne, nie? Omyl, dievča, omyl... Je čas na monológ o svojich bývalých a všetkých kamoškách (čím viac o človeku viete, tým skôr strácate záujem, ne?)... Dopiče, AKÝ chlap to dokáže počúvať hodinu v kuse?!
Tlak 300/200. A vtom ma osvietilo. Tá najšialenejšia otázka v celom vesmíre... "Chodíš do kostola na omše?" (jeho výzor tomu značne moc nenasvedčuje;)) A on sa zatvátil PREKVAPENO-ZHROZENE!!! KONEČNE!!! Tak som náhlivo pokračovala: "Ty NEMÁŠ rád kostoly?" Boh mi odpusť takúto lož, ale na mojom mieste by spravil určite to isté. Nerada klamem ale keď treba, tak dokonale zaprem aj vlastné pohlavie ;D
Keď sme vyšli z podniku snažil sa ma chytiť za ruku, ale povedala som mu, že: "Ja takéto hanebnosti na verejnosti nerobím!" O sexe až po svadbe som mu, samozrejme, tiež básnila ;) Ale ajtak sme sa dohodli na štvrtok o 4.
Btw, Domino povedal Feikárovi, že spolu chodíme. Ešteže o tom viem :D  Dik ;D
Vždy som o sebe tvrdila, že milujem výzvy.

_________________
Poznámka pod čiarou: Má brata. Mám si začať s ním?
Poznámka k poznámke pod čiarou: Lexa, bratov nechaj už napokoji, minule ti už stačilo!

Desperate times- desperate messures !!!

So všetkých rití sveta, sú 4 hodiny ráno!!! A ja som HORE, lebo sa UČÍM!!! (Teda, už sa neučím od druhej, ale Redbully očividne zabrali a ja teraz nedokážem spať, lebo mi úpne búši srdce a furt sa len prehadzujem... ale späť na učenie!) Ide o to, že za predchodzie dva dni som nespravila dve skúšky (teda, tú dnešnú, ehm, VČERAJŠIU ešte neviem výsledky ale tak keď som z piatich príkladov dva ani nezaťala a k trom som si opísala zadanie a spravila veľmi umelecké tabuľky (a nič do nich), tak predpokladám, že z toho 17 bodov zo 70 asi nedostanem :S ) a zajtra mám opravák z tej predvčerajšej, čo je tak trochu onervy a psycho vzhľadom k tomu, že tá včerajšia mi skončila o 20:00 a tá dnešná začína o 8:00 a mám sa naučiť celé účtovníctvo za celé štyri roky strednej školy... Mám prejdených 13 otázok z 19 a ostatnými fakt už neviem pohnúť. S tým by som obvykle nemala absolútne žiadny problémiček, nehala by som to na náhodu a vyšlo by to, LENŽE poslednú dobu (teda od predvčera:D) mi jaksik moje zázraky nevychádzajú!!! Strašne ma to deptá, čo mám robiť???
Asi preto, že sa priveľmi snažím a už chcem mať tie prázdniny, dokelu!!! Dopiče, fakt žiadam o tak veľa?! Aghhh!!! >(

One more day

Ever since you walked away,
you left my life in disarray.
All I want is one more day
It's all I need- just one more day with you...

...ale práve jeden. Iba jeden.
Pre istotu.

ACH JAJ!

Rada by som napísala nejaký duchaplný a zmysluplný článok, veľmi rada by som napísala, čo úžasné sa mi stalo, ako úžasne som na to zareagovala a vôbec pri tom nestratila duchaprítomnosť a ľahký nadhľad nad vecou. A aká som bola v danej situácii úžasne vtipná a prirodzená a vôbec sa nesprávala jak človek s ľahkým nádychom pokročilejšieho štádia retardácie. Proste len tak napísať že: "Super Lexa, si strašne nad vecou a za to sa strašne obdivujem!!!"
Niekedy sa tak zamýšľam nad tým, prečo som sa rozhodla prestať klamať. Veď všetko by bolo úpne jednoduhšie. Takže tak!

Čo všetko musí byť človek ochotný a schopný (však Lexa) urobiť, aby už konečne po 100 rokoch mohol ísť na jedno poondiate pivo?!
ACH JAJ!

1000 sĺnk (alebo Dve strany mince)

Toto tu už fakt dlho nebolo. Ide o to, že som spoznala chalana (taktiež na mojej škole:D Nechápem, kde sa všetci skrývali prvý semester), s ktorým som si hneď od začiatku sadla (niečo na spôsob Puta, lenže Puto na mňa podľa mňa kašle a to ma strašne sere:/ ). Čo bolo úpne úžasné, lebo ešte nikdy som nestretla človeka ako je on (a teraz prichádza to povestné), ALE... Kedysi mi jeden chalan povedal, že na kamarátstvo treba dvoch a obaja musia súhlasiť. No a včera sa stala taká mini vecička, po ktorej si niesom istá, že môj nový BestFriendForeva súhlasí (I do agree!)... :/  (ale možno len priveľa- ostatne ako VŽDY- paranojujem)

Ide o to, že si vymyslel nejaký vlastný tajný kód písania a ja keďže som človek najzvedavší, tak som si dala výzvu, že ten kód rozlúštim. Vraj ho nik bez pomoci nevylúšti...

... no a teraz ma podržte, lebo...

... hneď jak som sa na to pozrela, vedela som, o čo ide. Presne taký istý kód používam ja na heslá už 8 rokov!!! Aká je pravdepodobnosť, že... ? Kua, asi fakt malá! :D

No a v odkaze stálo, že som zlatá, keď sa smejem a je to ako keď sa rozžiari 1000 sĺnk... BožŽžeE, ono je to vlastne asi kurva zlaté! :/

On je super, fakt, spriaznená duša...

... ktorej musím povedať, že... proste niečo aby som uviedla veci na správnu mieru a musím to spraviť tak, aby aj naďalej ostal mojím kamarátom (som sebecká, ale nedovolím, aby som stratila človeka ako je on) :S

(Tuším som mala tú ekonomickú knižku o vyjednávaní fakt dočítať do konca :/ )

Staré maily

To som teda mala čo začať...

Blbne mi mailová schránka, tak si z nej vymazávam maily...

...staré, dávne maily...

...jeden po druhom...

...a medzitým ich čítam...

...nie celé, len tak námatkovo...

...klamem!

Celé.

Od začiatku do konca, jeden po druhom.

Nedá sa ich len tak preletieť.

Úplne viem, jak sme sa obaja vtedy tvárili, akoby som nás práve počula, akoby sa to odohralo práve pred minútou...

A... kurnik šoping, ale chýba mi to!

Bolo to také krásne...

Od začiatku až do konca...

Raz z toho napíšem príbeh...

...126 strán

Bolo tam všetko.

...okrem vysvetlenia, okrem odpovede na tú hlavnú otázku: "PREČO?"

To sa mi až doteraz nedostavilo...

...nemám rada bumerangy...

...

Asi iba veľa a kvalitného fetujem... alebo Zvláštne Puto

Stala sa mi taká zvláštna vec... Ostatne, ako vždycky (však prečo by som ešte viac nepodporila svojho mierne schyzofrenického ducha)...
Ide o to, že na mojej úžasne nudnej škole som spoznala jedného chalana. Čo by bolo vcelku fajn, keby dievča bolo single a chcelo by ho. Lenže nebuďme takí jednoduchí ;)
Celý náš vzťah by som definovala asi takto: neviem prečo, ale myslím si, že je medzi nami istá forma nejakého puta. Ale možno len priveľa a kvalitného fetujem. V ročníku je nás 300 (haha, pripomenulo mi to: This is Spartaaa:D) a každý (ak) prichádza (tak prichádza) na prednášku v rôznom čase. Za predpokladu, že opätovne neblicujem, tak vždy vždy vždy sa v tom dave "zbadáme". A začali sme sa baviť tak, že sme sa jednoducho začali baviť. Bez nejakých predstavovačiek, zábran alebo čo-ja-viem-čoho.
Rada sa vyskytujem v jeho prítomnosti, lebo je jedným z tých ťažko charizmatických ľudí a vždy keď sa na mňa dlhšie pozerá, čo robí vždy keď niečo prednáša, (mne to vždy strašne vadí, ale to je moja osobná osobnostná degenerácia) tak mám úplnú chuť sa dlho a nahlas smiať (ano, to fetovanie som tuším už spomínala:D).
Som si 99% istá, že on cíti niečo podobné, že som mu asi prišla zaujímavá. Inak by nerobil tie veci, čo robí!

Celá tá vec je zvláštna z tohto dôvodu: vôbec to nieje o tom, že by ma Puto priťahoval. Mám skôr pocit akoby bol moja rodina alebo čo. A myslím si, že ani on ma nechce preťahovať 24/7 (SVOJU NAIVNÚ PREDSTAVU SI CHCEM PONECHŤ PLS!!!), je to proste čudné, zvláštne, atď... !

Idem sa hodiť do pátrania, že wtf is goin' on =D