sobota 28. apríla 2012

Apríl bol vždy dobrý =)

Apríl 2006
Takmer koniec 9. ročníka na základke, teplučko vonku, teplučko na dušičke lebo som si zrazu začala strašne rozumieť s jedným spolužiakom, ktorý síce určite mal nejakú psychickú vadu ale mne sa napriek tomu (asi skôr práve preto) páčil. Ako, bolo s ním fajn, jeho vtipy boli super a dokonca sme začali aj spolu chodiť von, smsky na dennom poriadku (samozrejme s úchylným podtónom, ako inak ;-)), počas vyučka veľavravné pohľady, ktorými sme sa vždy chápali.
Nikdy sme vpodstate spolu nič nemali, len raz sme si dali pusu keď sme boli podnapití. Možno som s ním aj chcela riešiť ale tak bola som malá a "určite ma nechcel". Rozišli sme sa drsne a v zlom (ale to bola jeho chyba). O rok neskôr kamarát mi píše, reč sa strhla na základku, on: "A to inak vieš, že Ten spolužiak ťa v poslednom ročníku mrte chcel, len nevedel, jak ti to dať najavo lebo ty si ho nechcela?"
Oh, damn -.-

Apríl 2007
Šialené výlety s mojou dievčenskou partou, úžasné šialené nápady s Dži a samozrejme hlavne párty párty párty. V prváku na strednej sme mali super partu, ktorú som si dopĺňala dvoma ďalšími partami pomimo. Tieto časy boli divoké, riešila som so strašne veľa chalanmi, chlast tiekol prúdom, žúry do ranných hodín, prespávanie kade-tade, Slovan vyhral majstrovský titul... Plus do toho ďalší chlap, na ktorého som bola najvác na svete namotaná. Chodila som k nim domov na obedy a podobné strašne cool veci.
Nakoniec som s ním aj riešila a potom, napriek tomu, že sme spolu nechodili ma nechal, ale to nebolo v apríli, neskôr. Od babskej party som sa tiež oddelila, a s Dži sme sa pohádali, čo do tejto sekundy ľutujem najviac na celom šírom svete a keby existovalo vrátenie času, tak by som riskla všetko, čo teraz mám za cenu nej...
Čo už :)

Apríl 2008
Ešte stále divoké žúry kade-tade, ale riešičky už prestali. A to preto, lebo som zrazu spoznala Môjho a nejak ma prestalo baviť len tak sa bozkávať s bárs kým a chcela som ísť na "vyšší level". Vtedy som zlomila strdce asi ôsmim naraz. Stále sme spolu s Mojím chodievali von, zoznámil ma so svojimi úžasnými kamošmi a robili sme bárs jaké blbosti, ale hlavne spolu. Slovan znovu získal titul. Začala som vo veľkom športovať a pracovať a strašne ma to bavilo.
S Mojím som v skutočnosti doteraz, no a čo ;-) ...keď ma to baví... :)

Apríl 2011
Tento apríl prišiel práve včas, po deprimujúcej zime a hrozného pocitu z nových spolužiakov, ktorí boli veľká väčšina takí... nemilujúci iróniu a humor a hlavne úplne iní ako ja. Chcela som odísť zo školy, lebo ma tak veľmi nebavila ale už som prešvihla termín prihlášok a dva roky som zbytočne stratiť nechcela. A presne v tomto apríli som spoznala na výške tých správnych ľudí. Bolo ich presne 5 a tak som to mala presne rozdelené, že som sa každý deň tešila na jedného z nich. A presne týchto 5 ľudí ma tak veľmi naštartovalo, presne toto som v tej vyšmatlanej škole potrebovala.
Síce jeden z nich mi potom povedal, že sa do mňa zamiloval a znelo to celkom vážne, lebo to bolo večer v jeho aute, tak som pre jeho dobro tento náš vzťah ukončila... Áno, KAŽDÝ pohľad naň ma bytostne bolel...

Apríl 2012
A presne v tomto apríli sa to snažím napraviť, lebo to je fakt úžasný človek a ku svojmu životu ho jednoducho potrebujem, jasné ako facka ;-) Slovan zase získal majstrovský titul, osobne som sa s niektorými hokejistami spoznala. Mám novú prácu, ktorú som vždy chcela. Roboty mám od zeme pokokot (ale ne taký ten dlhý černošský, ale taký normálny severský v zime vytasený vonku) ale ajtak ma to teší (a hovno do školy robím lebo veď "do zajtra je to ešte pár hodín, času kopec"). A dokonca mi práve napísala kamoška z detstva s tým, či nechcem ísť na 3 mesiace pracovať v lete do USA (milujem USA!), že ona ide a môže vziať ešte dakoho a spomenula si na mňa (koľkokrát za život dostane človek takúto ponuku? Len raz, že? Damn!)
Momentálne mám veľmi dobrý poci, dokonca ani tá farba nakoniec neni taká desivá.
...pokým nepozrem na tú učebnicu vedľa, ale periférne videnie nikdy nebolo mojou silnou stránkou, čiže pokiaľ pozerám priamo na monitor tak nevidím problémy ;-)

Apríl bol vždy dobrý =)

štvrtok 26. apríla 2012

Človek sa učí na vlastných chybách...

Jaj, keby len toto nebolo tak kurva pravdivé! A (druhé) najhoršie na tom je, že si za to môžem fakt sama a nemám to na koho zvaliť (tak mi treba... asi).
Práve teraz už asi 4 hodiny vkuse šaliem a nedokážem sa na nič sústrediť (áno, výhovorky na neučenie sa si viem nájsť vždy :D) lebo som krava sprostá...
Ide totiž o to, že som mala strašne super farbu vlasov (jo, som zaťažená na vlasy), lenže ako všetci vieme, vlasy rastú a na vyrastených už Tá farba neni, všakže?
A ja miesto toho aby som šla ako každý normálny človek kaderníčke, tak NIE, ja som sa vybrala celá napýšená do DM-ky, že, reku, splaším rovnakú farbu a bude happyend len za 7€ miesto 30€ u kaderníčky...
Happyend, samozrejme, NEBOL...
Doteraz som mala vlasy bledé (ja som vždy celá nejaká bledá v ksichte, tak aby som nevyzerala ešte bledšie) a teraz sú tmavé... Absolútne sa mi to nehodí, ešteže sa na seba nemusím pozerať ja, ale ostatní. Vyzerám jak vypelíchané kura v zombiovskom halloweenovskom prevlečku za Morticiu Adamsovú (áno, toto bola moja prvotná reakcia na to. Vlastne nie! Prvá bola: "Veď to nemôže byť až také zlé!" Keď som zistila, že ÁNO, JE TO TAKÉ ZLÉ, tak až potom ma napadlo to druhé)...
Oh, damn, čo som to len spravila?!

sobota 21. apríla 2012

Moja smola a hokej (alebo "Prehra druhých nás nebolí")

Sobota 18:00 bratislavského času.
Posledný finálový zápas v histórii slovenského hokeja Slovan vs. Košice, potom už Slovan odchádza do ruskej ligy.
Môj bojový plán pre dnešný deň bol odpratať Mutti a Sistr z bytu aby mňa a Vatiho nerušili svojimi nezmyslenými a neprestávajúcimi rečami počas sledovania zápasu (lebo chápete, to treba sledovať každým zmyslom a fandiť!). Dokonale mi plán vyšiel (Sis šla von a Mutti niekomu na návštevu).
Celý deň sme už s Vatim nedočkavo čakali na hokej, jebala som na nadkokot učenia lebo veď "som priveľmi rozrušená, vtedy sa nedá učiť" (aspoň tak znela moja osobná výhovorka pre mňa samotnú, ale zabrala bravúrne :D).
17:35 volajú príbuzní, či sa môžu "na chvíločku zastaviť". Pri telefonáte ani brvou nehnem, lebo odpoveď je predsa taká zrejmá! No ale viete čo im Vatti povedal? Že: "Samozrejme, príďte!" Ou, džízs!
Návšteva prišla a doniesli aj svoje malé bábo, ktoré presne o 18:01 začalo plakať.
Huste.sk nefunguje, čiže na nete to kukať nemóžem.
Môj život je niekedy tak nespravodlivý! o_O

P.S.: Z prvej tretiny som mala vieme čo...
P.S.2: Článok postujem pre istotu až po hokeji a... VYHRALI SMÉÉÉ!!! :) Ja viem, že to tu nikoho nezaujíma, ale nechajte ma tešiť sa :))))

pondelok 16. apríla 2012

Hurra, hurra, die Schule brennt!

Neviem, či som na blogu už spomínala ako ma dokážu vytočiť moji dementní spolužiaci (samozrejme, je mi jasné, že u prevažnej väčšiny je to vzájomné ;-) ale ja ich väčšinou naschvál vytáčam lebo... je to sranda, no a čo!) ale dnešný večer bol fakt TOP!
Každému je jasné, koľko je práve hodín (polnoc!) a práve o tejto milej hodine som sa dozvedela jednu náramne fasa správu. Pozadie situácie: zajtra presne o 8:00 máme byť ja, Ema a ďalšia naša spolužiačka nastúpené pred tabuľou a čítať debilný referát. Ja som svoju časť dorobila dnes ráno (12:00) lebo ním nechcem zajebať celý deň, Ema bola dakde na vychódze u babičky tak tá navečer. No a teraz sa poďme vrátiť k nášmu milému polnočnému času: som na FB, píšem s ľuďmi (lebo však čo iné v nedeľu večer) a zrazu mi napíše Spolužiačka, či ten referát máme mať na zajtra (podotýkam, powerpoint, ktorý dávam dokopi JA a som už kurevsky unavená)... Ešteže mi kamarátka poradila ukľudňujúcu budhistickú hudbu lebo asi by som dačo vyjebala oknom von (čo by bolo strašne neefektívne lebo už zase máme sieťky proti komárom).

Pikoška na záver spred pár dní (stále o referáte):
Ja: "Pani profesorka, prosím Vás, poradíte mi niečo ohľadom nášho referátu?"
Profesorka: "Samozrejme, len sa pýtaj."
Ja: "V skriptách k referátu nič neni a keď to zadám do Googla tak mi tiež nič nenájde... Neviete mi poradiť nejakú literatúru?"
Profesorka: "Hej, v skriptách to nie je, skúste pozrieť na internete," a odišla.
Normálne som v takom šoku bola, že som ju ani nezastavila!
Lebo veď... WTF?!

A obrázok na záver:

piatok 13. apríla 2012

Koniec dobrý, všetko dobré

Okay, viem, že nadpis znie ZASE depresívne, ale už sa posnažím nedávať sem nič depresívne! Sľubujem! Aj keď vždy keď píšem tak pišem vtedy, keď nemám zrovna čo robiť alebo sa mám nadkokot učiť, tak to je nad moje sily písať šťastne, no! 0:-)

V poslednej dobe mi nejak všetko končí.
  • seriál skončil (nad čím budem závisláčiť teraz?!)
  • v knihe mi ostáva už len posledných 40 strán (ktoré zásadne už niekoľko dní nečítam, lebo to ja mám takú postihnutú logiku, že keď sa blížim ku koncu som schopná tú knihu aj pol roka nečítať len aby neskončila :D)
  • teraz už končí hokejová extraliga za chvíľu (som hokejovo odchované dieťa)
  • svet končí (veď 21.12.2012 neni zas až tak ďaleko! :D)
  • električenka m včera skončila
  • alergia síce ešte neskončila ale snáť za chvíľu taktiež skončí
  •  končí mi život kvôli podrbaným záverečným testom v škole
  • a hlavne končím v práci!!!
A viete, čo je na tom najchujovejšie? Že sa mi tam zrovna začalo mrte lúbiť (v tej práci)! Konečne mi to už šlo (s prirodzenou lavosťou na VŠETKO sa snažím už dlhšie bojovať ;-)), konečne som sa otvorila kolegovcom (teda né doslova, nebuďme úchylní! Síce z tých rečí, čo vedieme by si bár kto mohol bár čo mysleť, všakže) a... a tak!
Mám rada zmeny, dynamickosť a všetko okolo toho ale ajtak!
Ale podľa mňa to vždy tak je, že posledné dni sú najlepšie. To aj v táboroch vždy tak bolo, aj vo všetkých školách boli posledné dni najlepšie. Neviem, asi preto, že ľuďom je už jedno jak ich ostatní budú brať keďže sa už možno nikdy viac neuvidia alebo sa len dokážu viac uvoľniť a viac všetko precítiť lebo vedia, že sa to už nezopakuje...?
Nie som smutná, len nažhavená z nového, čo príde (dúfam, inak umrem od nudy a to by bolo trápne!).
=)