Keď ide, tak poriadne, nech to má dáku úroveň!
Dnešok bol proste KA-TAS-TRO-FA (ak som to nerozdelila správne, opovážte sa ma karhať) !!!
A najviac ma desí fakt, že to polnocou neskončilo ba priam sa sympaticky ešte vyhrotilo...
[02:30 am]
To máte tak: niektoré dni sú jednoducho zlé. Treba už len dojsť domov, vliezť do postele a vyspať sa z toho. No a potom tu máme dni, ktoré sú jednoducho až také zlé, že keď dojdete domov, aby ste vliezli do vašej postele a mohli sa vyspať z toho depresívneho dňa, tak do tej postele jednoducho vliezť NEMOŽETE lebo si nájdete vytopenú izbu od budúcich susedov, ktorí tu ešte nebývajú...
Dnešný úchvatný, eňo-ňuňo láče deň začal polnocou, kedy ma maximálne nasrala jedna krava a tak ma vytáčala až som nebola schopná ísť spať pred treťou.
Ráno som zas (ako celý týždeň ale NIE! nezvykám si!!!) vstala za sprievodného zvuku vŕtačky priamo do jadra betónu od budúcich susedov nad nami, ktorí sa rozhodli, že presne tieto chvíle, kedy mám ja konečne voľno a môžem spať viac ako päť hodín denne a dlhšie než do 9:00am, sú tie najvhodnejšie na zmenu bytu od základov (niečo na spôsob: pobúrajme všetky steny a nechajme len tie oporné a hurááá do prestavby, domáci koláč na privítanie, všetci šťastní!). A hlavne nesmieme zabudnúť na vŕtanie už pred 8:00, lebo naši majstri sú kvalitní, neflákajú to a pracujú už od rána (bohvie ako sa tá firma volá, možno by som im aj pochvalný mail poslala).
Ďalšia migréna na svete a môžem schuti privítať nový deň s ružovými
Celý deň ma vytáčali tie milé malé denné drobnosti, že napr. mrazivý vietor, keď som počasie moc neodhadla, rozbitý ovládač od telky keď mi padol na zem, ulomený kus taniera keď som umývala riad, jebla som si hlavu do zárubne, prepichla som si ruku o náušnicu, takmer vypichnuté oko špirálou, natrhnutie si gatí a veľa, veľa podobných veselých kamarátskych sprievodných vecičiek... Proste, na čo som siahla, to sa nezadarilo. Ba priam pojebalo, aby som bola presná! :D
Večer som mala ísť žúrovať s kamoškami. Tešila som sa na to jak malé dieťa na uja Ježiša na Vianoce. Plán bol stretnúť sa, dačo spapať, dačo popiť, nabrať môjho chlapa a ísť sa dakam vytancovať. Môj chlap bol však so svojimi chlapmi, ktorí nie sú zrovna spontánne a úletovo založení... Ja som človek ťažko empatický a keď som zazrela tie ich otrávené ksichty, tak som mala chuť sa na mieste radšej zasamovraždiť ako ďalej znášať to utrpenie... Na disko kam sme šli nik okrem nás nebol, tak to všetci zabalili. Inde zas bolo plno. Všetko ostatné bolo zavreté. O tom, že sme pol hodinu šlapali vonku peši, ja v tenkej bundičenke, už fakt nemám náladu písať...
Depka stúpa, motivácia k čomukoľvek klesá.
Konečne sa mi môjho chlapa podarilo prehovoriť odísť z tohto nezmyselného večera "už" o 2am a ísť domov.
No, a keď som prišla domov, okrem spiacich členov domácnosti som si ako darček s prekvapením v balení 1+1zdarma našla vytopenú izbu od vyššie spomínaných budúcich susedov... Ajéjej... A to sme v lete malovali. Voda pravideľne kvapká (výstižnejšie by asi bolo: tečie jemným prúdom). Zapnúť počítač, google.com, facebook.com, meno a priezvisko budúcej susedy (našťastie existuje len jedna taká, vždy som mala slabosť na jedinečných ľudí)... ak chcete vedieť jej biografiu, prosím. Mala tam všetko, len hocaký kontakt na ňu ne... Šli sme dokonca aj k nej domov, ale nik nedvíhal zvonček. Na žiadosť o priateľstvo a veselý priateľský mail neodpovedala (prečo majú ľudia tendencie o tretej ráno spať?)...
Mučo-vzrúšo skončilo, naši šli spať a ja si počúvam len kvap-kvap-kvap...Takže jupííí, možno do rána tu aj plávať budem -.-
[8:00am]
Takže, noc bola úchvatná. Všetko nabralo pomerne rýchly spád asi okolo pol 4 ráno, kedy sa stalo BOHVIEČO a voda začala tiecť najväcším prúdom. Vtedy som si nostalgicky zaspomínala na Niagarské vodopády v Kanade/Amerike. Dostala som rodinnú Čestnú pochvalu za rýchlosť, obratnosť a vynaliezavosť lebo som zostavila sériu odvodňovacích uterákov, z ktorých voda stekala do nádob umiestnených pri radiatórových rúrach (vždy som inštinktívne cítila, že som výnimočná :D). Všetci susedia na našej strane baráku svietili, to bolo celkom vtipné vzhľadom k pokročilejšej nočnej hodine :D
Nakoniec bol niečo ako happy end, lebo budúca suseda sa našla a prišla, prúd vody sa zastavil (radiatóry tiež) ...
Moja úžasná izba značne utrpela, ale dúfam, že to spolu nejak zvládneme.
Budem sa snažiť byť silná a samozrejme si želám svetový mier!
Cmuky-cmuk!
;)
