"Ak budeme majstri sveta, tak sa na tie 3 skúšky vyjebem a pôjdem na f r e e s t y l e ! "

Znela moja veta po prvej tretine finále majstrovstiev sveta v hokeji. Nevyhrali sme, čiže- logicky- by som sa na tie 3 vyjebané SKURVENÉ skúšky učiť mala, ne?!
NE! pretože sa to očividne NEOPLATÍ!
Práve som strašne NASRATÁ, lebo som sa dozvedela výsledky z jednej vyjebanej skúšky na ktorú som sa učila krásne, nádherne, systematicky, dokonalo a hlavne DLHO pretože ma ten vyjebaný predmet ako jediný (ok, jeden z mála) na tej našej skurvenej škole BAVÍ!
Pozadie situácie z minulosti: Kamarát: "Ale ja som sa na dnešnú skúšku fakt neučil," čo mu verím, lebo fakt neni z tých študijných typov. Ja: "Ále, to neva, aspoň poď skúsiť, nech mám vedľa koho sedeť."
Dnes: On: "Čo máš zo skúšky, ja som to vypánil na Áčko!" Ja: "Už sú výsledky? Počkaj, kuknem!" Tak som si otvorila náš milovaný AIS, v ktorom sa po dvoch rokoch ešte stále strácam, lebo ten kto ho navrhoval musel byť postihnutý a musel to byť muž (žena by nikdy nič také neprehľadné nespravila!). Otvorím kolónku s predmetom, ku ktorému by som najradšej dopísala srdiečko a tam... a tam... !!! Normálne sa to až hanbím napísať!!! (Nie, Fx to našťastie(!) nebolo, lebo to by som ten notebook asi fakt vyjebala oknom hneď, čiže by som nepísala žiaden článok.)
Akože, ja nesom z tých, ktorí riešia známky a záležím im na tom 150€ štipku, ktoré naša škola veľkoryso ponúka, mne sú známky u piči, ja sa snažím v živote baviť ale tak, KURVA, keď sa prvý krát po dvoch rokoch na niečo PORIADNE a SYSTEMATICKY učím tak prepáčte ak vôbec sa odvažujem OČAKÁVAŤ aspoň aké-také výsledky!
Všetkým ostatným (okrem mňa a Emy, tak som zvedavá, čo mi tá povie, že má za známku ale neozýva sa, tak asi lepšie než ja a nechce ma ešte viac deptať) kontrolovala testy naša učka z cvika, ktorá má strašne v paži a všetci dostali Ačka.
Tak teraz fakt neviem, či to len ja som taká od prírody hlúpa, sprostá a dementná alebo či len všetkým ostatným jebe (rečnícka otázka, odpoveď vedieť NECHCEM!).
A teraz že majte motiváciu učiť sa na pozajtrajšie 2 skúšky (nie, ešte som nezačala a pri mojom terajšom rozpoložení ešte dobré 3 hodiny ani nezačnem) a štvrtočnú ďalšiu! No čo mám robiť?!
Čo mám robiť?!
Jebať na to a ísť privítať hokejistov?
Áno, dobrý plán, treba mať svoje priority :)

Previously...

"Môžem ťa aj dnes ísť odprevadiť priamo pred školu?"
"Samozrejme," teším sa, lebo posledné dni bol nejaký iný, neozýval sa, bol sklesnutý... čiže každá ďalšia minúta je pre mňa vzácna.
Milovala som pondelky a stredy, lebo vtedy sme cestovávali spolu do školy.
Vystúpili sme.Spustil: "Vieš, my dvaja sa k sebe nehodíme, si na mňa ešte príliš mladá a nechcem ťa nútiť robiť veci, ktoré by si za bežných okolností nerobila..."
Spočiatku som nejak nechápala, čo sa mi snaží naznačiť, až keď dodal, či sa ho chcem na hocičo spýtať lebo toto je pravdepodobne náš posledný otvorený rozhovor mi to celé nejak docvaklo. Už žiadne bajkovanie. Žiadne filmy u nich doma. Žiadny spoločný hokej. Žiadne doberanie sa a ironické poznámky... Už nesmiem. Nikdy viac.
Pri pomyslení na ukončenú niekoľko ročnú kapitolu svojho života mi prišlo až nevoľno. Ani neviem ako som došla do školy. Prvá hodina, debilný referát z debilného predmetu (v skutočnosti som ten predmet milovala, len dnes bolo všetko debilné) som odprednášala s ľadovcovou chladnosťou.
Samozrejme, že Dži si všimla, že je niečo v neporiadku, ale keď tú otázku vyslovila nahlas...
keď tú otázku...
"Čo sa deje?"
Nechcela som, ale nedalo sa. Bolo mi jedno, že som v škole, bolo mi jedno, že ma vidia, že mám namaľované oči, v tej chvíli bolo všetko nepodstatné...
Spolužiak mi podaroval vreckovku a po škole ma pozval na pivo. Celá trieda bola zrazu ku mne taká milá. Dnes to nebola Lexa- Kráľovná večierkov, humoru a chlapov, dnes to bolo Chúďatko, ku ktorému treba byť milý a chrániť ho, taká zraniteľná!
Ale iba dnes.
Na ďalší deň som to už prekúsala. Keď je koniec, tak je koniec, čo najrýchlejšie treba ísť ďalej, lebo život uteká...
Bolo to úžasné obdobie môjho života. Toľko ma naučil! Napríklad matematiku. Vďaka nemu som mala prvý (a posledný :D) krát v živote plný počet bodov z písomky. Naučil ma, že keď veľmi chceme, všetko sa dá. Dal mi múzu, ja totiž musím človeka obdivovať, inak je pre mňa ničím. Vďaka nemu viem nainštalovať antivírusový program do kompu :D
Pár krát sa snažil ma získať späť ale pre mňa to už nemalo zmysel.
Jedného dňa mi dal svoje oznamko s textom "stále budeš moja zlatá Lexinka" a pozom navždy zmizol z môjho života...

Tento článok nemá byť smutný, ale tak pekne nostalgický, píšem ho s úsmevom na tvári :)
Keby som mala moožnosť vrátenia času, nič by som neurobila ináč.
Takto to bolo dokonalé :)

Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche aneb: Lepší vrabec hockde ako páriace sa holuby priamo pred vami

Ako len milujem tento ročný čas!
Momentálne mi priamo pred oknom už mesiac pokračuje dvoj mesačný cyklus s názvom: Párenie Holubov.
Kto chce vedieť podrobnosti o pohlavnom živote holubov, podvádzaní samičiek a výchove mláďat, kľudne sa pýtajte, som k dispozícii aj na tie najpikantnejšie záležitosti!
Ide totiž o to, že vždy keď sa musím najviac učiť, tak pri tom čumím z okna (lebo zrazu je všetko naokolo také zaujímavé!) a tam asi tak 5 metrov od mojho okna (môžu to byť kľudne aj 4 alebo 10, ja nemám odhad) sa FURT jebú tie debilné holuby!!! A potom, že učte sa! (Keď už holuby majú sexuálny život a ja sa musím doma učiť lebo... LEBO!)
Začína to vždy tak nevinne:
Holúbky si lietajú po oblohe, potom sa vyčlenia dvaja a akoby sa naháňajú. Sadnú na rímsu, chlap sa začne načochrávať a strašne upravovať. Čajku- teda holubicu- to ale moc nezaujíma alebo sa len snaží tváriť nezaujato, akože niečo na spôsob: "Nejsom lacná štetka!" a pozerá sa inam. Holuba-samca-kanca to samozrejme nasere a začne do nej hlavou dobiedzať. Ona kúšťok odletí, on priletí, ona odletí, on priletí (kokos, keby mi toto robil dáky chlap tak ho asi jebnem lopatou, snáť by bola dáka zrovna nablízku) atď. až kým sa ona nevyčerpá alebo ja neviem, lebo už poslušne sedí a dá sa do takej smiešnej polohy, že najviac vystre chrbát aj s chvostom ako keď my robíme "lastovičku" (fuj, jak to po sebe čítam :D) a on si na ňu vyskočí a začne strašne prirážať a trepať krídlami.

Takto to vyzerá (na ukážku :D)

No a učte sa akože keď sa tu jebe pred vaším oknom! Perie lieta, trepot krídel, samička drží. Ja by som sa aj nepozerala, lebo veď uznajme, je to trochu úchylné, ale keď oni sú takí hluční a periférne sa mi tam furt niečo natriasa, tak to sa nedá sústrediť!
Keď jebačka skončila, spokojne si odletia (teda on, ona je vždy taká vyhúkaná), o pár hodín sa vrátia a začnú stavať hniezdo (minulý rok na našom okne, teraz na balkóne oproti), ale ne nejak normálne schopne ale proste po jednej vetvičke jak keby nemali celý deň čo robiť (aha, to ja tu mám nadkokot roboty ne oni, sorry). Potom ona sedí v hniezde a on šuká dáku ďalšiu. Ale keby aspoň za rohom alebo ja nevem, ale hneď pred hniezdom?! Džízs! o_O
Dokonca pred týždňom sa mi zadarilo vidieť taký fasa unikát, že trojku u holubov. Samička a 2 samci, alebo lesba, netuším, ale dávali ju dvaja a to takmer naraz, dúfam, že holuby majú identické gény inak to malé bude asi mutant.
A ták, taký je teda páriaci cyklus holuba! Dúfam, že som vás ohromne obohatila, lebo mne to do života určite niečo dalo... :D A už sa teším na nastávajúce dni, lebo párenie postupne utícha, už budem len pozorovať jak učia malé lietať!

P.S.: Sorry ale musela som sa z takých traumatických zážitkov dakde vyspovedať :D

Toto mal akurát niekto na FB (pozadie situácie: mám sa opätovne strašne moc najviac na svete učiť, takže- poďme na to logicky- robím čo?! HOV-NO!) a mne sa to strašne páči, lebo je to také najviac oduševnené a také strašne úprimné a musím sa na tom strašne smiať (súťažná otázka: koľko krát je v tomto texte použité slovo "strašne"?) :D

(a áno áno, už čoskoro okomentujem ostatné blogy a články, nebojte, myslím na vás :-))

No comm...

Idem do izby učiť sa na zajtrajšiu skúšku, chytím papiere do ruky a zrazu ani neviem jak- píšem s troma ľuďmi na Facebooku...
O.O

"Milujem" tú chvíľu, keď si myslím aká som genálna a ako bravúrne všetko zvládam a potom príde fokin' realita a ukáže mi, že: "Haha, moja, si nemysli, ja som tu pán!" A ja som síce strašne nasratá, ale musím poslúchnuť, lebo s tým nič iné nezmôžem...
Damn!
Veď počkaj, JEDNÉHO DŇA!!!