Ydeál dokonalosti

Oni dvaja boli proste dokonalí. Vždy som sa na nich odvolávala ako na moj ideál najdokonalejšieho párika.
No začal s ňou zaobchádzať ako s handrou. Došla výška, noví kamaráti, nové baby, nové príležitosti. A on ju nechal. Presne pred hodinou. A hneď cestou od nej si to vycapil na Facebook.
Hajzel.

A čo ak je to pravda...?

"Wáu"- to je jediné slovo, ktorým som schopná charakterizovať posledné dni. Všetko je tak úžasné! Myslí, že všetko sa to začalo vstupom do "študentského života". Škola je úžasná! Fakt! Po prednáške sme s kamarátom poskakovali(!) smerom domov od ŠŤASTIA(!!!), že študujeme niečo, čo nás tak veľmi baví.

A potom je tu ešte ona- Alex. Ona je perfetná! Tak rovnaká ako ja! A ešte sa aj rovnako volá a aj priezviská máme podobné! Názory- to isté. Úpne si rozumieme už od začiatku. Božinku, to až neni možné... zatiaľ. Ako som včera povedala Mojmu: "Teraz sa totižto musí niečo posrať. Vždy to tak je, keď je super- niečo sa posere."
Ale dovtedy... I´m fucking enjoying it!!! :P
Ešte sa naučiť hrať na bicích a tancovať salsu a mať sex každý deň 10krát a som ten najšťastnejší človek :)))
Pre tento okamih, tieto dni, hodiny, minúty, sekundy... Iba pre tieto chvíle.
Zatiaľ.

Ako povedalo Dievčatko bez mena: "zobačíme"... ;)

...naposledy...

Až smiešne

ako človek môže niečo vytušiť.

Same old story, až to bolí.

Nemôžeš to porušiť?!

Moje očko hýbne- na pravo ním šibne

Je to divné...

Stojíme oproti sebe

Je to len na tebe

ale ja k tebe už viac nejdem.

Raz za čas mi však neublížiš

keď vidím, že sa ku mne blížiš.

Myslím však, že dnes to bolo naposledy...

(Je to v poriadku)