DEŇ 7
Dobre. Popravde, príííšernýýý absťák od VŠETKÉHO mám už dva mesiace. Je to odo mňa absolútne sebecké a nepevnovôľové, ale normálne rozmýšlam, že kašlem na celú stávku a poriešim dačo s Dominikom.
Akurát dnes máme ísť zase športovať, tak uvidím, čo to vydá...
...Moja nepevnovôľovosť skončila priamoúmerne s príchodom na stretko, kde fakt neviem o čo mu išlo ale nejak príliš koketne ma zdravil, bol príliš blízko k mojej tvári a príliš často si prehrabával vlasy. Mal by mu niekto povedať, že na to, aby mohol robiť takéto veci nemá... VŠETKO!
Začala som byť NEZNESITEĽNÁ!!! Besniaca stará znechutená panna v čase krámov je šteniatko oproti mne.
On vtipným tónom: "Ty si určite vždy povieš, že 'A, tie dve hodky s ním nejak pretrpím' a len preto so mnou chodíš športovať lebo s nikým iným nemôžeš..." A tak ja som sa rozhodla byť po dlhej dobe pre zmenu úprimná a odvetila som: "Hej, presne tak!" Ach, presne pre takéto momenty tak veľmi milujem tú iróniu! =D
_______
Poznámka pod čiarou: Čo najrýchlejšie si nájsť náhradu, pleaaase!!!
DEŇ 8
Koniec dobrý (?), všetko dobré (?)
Na dnešok som sa spočiatku mrte tešila. Škola sux a preto vidina supiš piatočného podvečera stráveného so svojím najlepším kamarátom dakde pri pive alebo inom alkohole mi padla viac než dobre a držala ma pri živote počas celého dňa. Idem na miesto stretka, Feikár už tam aj s dákymi kamošmi a zrazu periférne zaregistrujem, že sa k nám blíži Dominik. Rýchlo zhrniem situáciu a demonštrujem, že keď sa HNEĎ TERAZ otočíme a budeme zo všetkých síl bežať, tak mu určite na najbližšom rohu zdrhneme a vživote nás nenájde. Na moju demonštráciu som dostala facku (obraznú:D), že Domino ide dnes večer s nami. Môj pohľad by určite vyhral prvé miesto v kategórii 'Porazenecký pohľad storočia'. Najradšej by som v tej chvíli plakala, hádzala sa o zem alebo prefackávala kohokoľvek.
Šli sme na pivo (hlavne sa neopiť lebo potom robím blbosti!) a už ani neviem prečo Feikár s kamošmi zrazu dakam všetci šli (asi na wc alebo také dačo) a tak som si mohla naplno vychutnať Dominika iba pre seba. "Jupí". Posunul sa na lavičke bližšie ku mne a začal sa nebezpečne približovať k mojej tvári. Odsunula som sa (veď samozrejme, omg!!!) ale jemu to asi nedošlo alebo ja neviem čo za retardáciu to tu má byť a prisunul sa znova. Došlo mi, že keď mi rukou chytil tvár a dvíha mi ju, tak asi nechce aby som mu napísala úlohu z nemčiny... Keď ma druhou rukou chytil za stehno, tak som sa pravo-nefalšovane postavila a ODIŠLA SOM. Proste som si vzala tašku a zbabelo som zdrhla. Zavolal mi a vtedy ma osvietilo, že stávka je síce stávka a tie ja nikdy neprehrávam ale všetko je raz po prvý krát a treba nabrať nové skúsenosti a konečne aspoň raz v živote hrať fér a povedať mu môj názor naň. Došiel za mnou (moja kondička je nulová tak som nezdrhla až tak ďaleko).
On: "Ty ma máš úplne v piči, že?"
Povedať, že 'Nie, lebo inak tú stávku nevyhrám' mi prišlo v tejto sentimentálnej chvíli až moc sebecké. Tak som dačo vyblúznila, že ho berem len ako kamaráta a blúznila som niečo ďalej, fakt neviem čo lebo moje myslenie je zásadne nad môj pochop. Keď vtom v strede mojej vety odišiel...
Popravde? Odľahlo mi, ale potom ma začalo hrýzť svedomie (aký saponát sa používa na jeho vyčistenie, pls?)...
___________
Poznámka pod čiarou: Tak žeby som tú stávku predsa len neprehrala? Lebo však on odišiel, nie ja... ?
