Moja smola a hokej (alebo "Prehra druhých nás nebolí")

Sobota 18:00 bratislavského času.
Posledný finálový zápas v histórii slovenského hokeja Slovan vs. Košice, potom už Slovan odchádza do ruskej ligy.
Môj bojový plán pre dnešný deň bol odpratať Mutti a Sistr z bytu aby mňa a Vatiho nerušili svojimi nezmyslenými a neprestávajúcimi rečami počas sledovania zápasu (lebo chápete, to treba sledovať každým zmyslom a fandiť!). Dokonale mi plán vyšiel (Sis šla von a Mutti niekomu na návštevu).
Celý deň sme už s Vatim nedočkavo čakali na hokej, jebala som na nadkokot učenia lebo veď "som priveľmi rozrušená, vtedy sa nedá učiť" (aspoň tak znela moja osobná výhovorka pre mňa samotnú, ale zabrala bravúrne :D).
17:35 volajú príbuzní, či sa môžu "na chvíločku zastaviť". Pri telefonáte ani brvou nehnem, lebo odpoveď je predsa taká zrejmá! No ale viete čo im Vatti povedal? Že: "Samozrejme, príďte!" Ou, džízs!
Návšteva prišla a doniesli aj svoje malé bábo, ktoré presne o 18:01 začalo plakať.
Huste.sk nefunguje, čiže na nete to kukať nemóžem.
Môj život je niekedy tak nespravodlivý! o_O

P.S.: Z prvej tretiny som mala vieme čo...
P.S.2: Článok postujem pre istotu až po hokeji a... VYHRALI SMÉÉÉ!!! :) Ja viem, že to tu nikoho nezaujíma, ale nechajte ma tešiť sa :))))