Rada by som napísala nejaký duchaplný a zmysluplný článok, veľmi rada by som napísala, čo úžasné sa mi stalo, ako úžasne som na to zareagovala a vôbec pri tom nestratila duchaprítomnosť a ľahký nadhľad nad vecou. A aká som bola v danej situácii úžasne vtipná a prirodzená a vôbec sa nesprávala jak človek s ľahkým nádychom pokročilejšieho štádia retardácie. Proste len tak napísať že: "Super Lexa, si strašne nad vecou a za to sa strašne obdivujem!!!"
Niekedy sa tak zamýšľam nad tým, prečo som sa rozhodla prestať klamať. Veď všetko by bolo úpne jednoduhšie. Takže tak!
Čo všetko musí byť človek ochotný a schopný (však Lexa) urobiť, aby už konečne po 100 rokoch mohol ísť na jedno poondiate pivo?!
ACH JAJ!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára