Úprimne?

Nechcela som.

Bála som sa.

(Veď kto by aj nie...)

Bála som sa, že to bude bolieť.

(Bytostne bolieť.)

Že sa ma to priveľmi dotkne.

(Hlboko vnútri.)

Že to neprijmem.

(Tú realitu.)

Že sa rozplačem.

(Pred všetkými.)

Že utečiem.

(Bez rozlúčenia.)

A keď ten moment nastal...

(lebo on vážne nastal! Ach!)

Nemala som na to čas lebo som riešila inú vec.

(Ale dialo sa to.)

Dvoma vetami som sa uistila, že som ešte stále v hre.

(A to mi stačí.)

Keď už niečo robím, tak som v tom dobrá.

(A odpoveď na otázku "Prečo to robím?" ma nezaujíma.)