Zrazu som sa cítila ako vtedy. Keď sme boli ešte "deti". Teeeda, 3 roky je dlhá doba! Trochu som sa toho stretnutia s ním bála, že čo ak sa nebudeme mať o čom rozprávať, čo ak sa zmenil...
Tri roky je dlhá doba...
Môj bývalý najlepší kamarát! Ľudia sa predsa nemôžu veľmi zmeniť, hlavne keď si kedysi boli takí blízki... Nie, je to stále on, prvé objatie ma o tom presvedčilo. Ešte stále z neho vyžarovalo to, kvôli čomu som s ním tak rada trávievala čas. Samozrejme, pôsobil staršie. Tak... VYSPELEJŠIE.
Zrazu som znova zatúžila ísť s ním peši cez pol mesta, len tak sa s ním flákať... Tri roky boli zrazu zabudnuté. Sme tí istí, čo sme bývali. Takí istí a predsa iní. Je dobre, že sa nezmenil... svetu len prospeje jeden dobrý chlapík navyše :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára