Doppelgänger!

Kedysi keď som začala pozerať svoj prvý seriál v živote a bola som "buchnutá" do väčšiny hercov v ňom, som si roztriedila chlapov do troch skupín podľa špecifík ich výzoru.


Pomaly sa môj poetický úvod končí a dostávam sa k pointe: Poslednú dobu zisťujem, že už ako malá som bola výnimočne bystrá (hej, skromnosť mi ostala doteraz:D) a až tak ďaleko od pravdy som nebola! Ide o to, že čím viac chodievam po ulici a spoznávam nových a nových ľudí, tým viac zisťujem, že niektorí sa na seba ale BRUTÁLNE PODOBAJÚ!!! (Okej, okej, až teraz mi došlo, že môj unikátny "výskum" sa týka vlastne len chlapov :/ )


Určite každý pozná, jak vyzerá Rytmus (rapper). Nikdy som sa nejak neukájala na rape a preto som sa nikdy ani moc nezaujímala o jeho výzor, ale jak som ho videla v SuperStar (ano ja viem, ale je to dokonaly relax na nedeľu večer a milujem hudbu) tak sme so segrou totálne nechápali!!! On vyzerá presne ako náš bratranec! Ako cez kopírák! Dali sme sa záväzok, že hneď ako pôjdeme na návštevu ujovi (jeho otcovi) tak ho vyspovedáme o jeho búrlivej minulosti a či niekedy niekde "neukáplo", lebo toto až fakt neni možné!


Alebo môj priateľ Moj má tiež milión dvojníkov! Raz som tu tuším písala, že ho segra videla na mieste, kde vôbec nemal byť a voilá, vykľul sa z toho Moj2 (jak sme ho úspešne nazvali:D)! A potom, keď som prišla do svojej novej práce, tak som sa skoro zadrhla rožkom, keď prišiel môj tretí kolega!!! Z boku vyzerá totálne ako Moj (takže nové meno: Moj3 :D)!!!


A potom sa mi stávali ešte také sympatické momentky typu: moja (takmer(!) neplatonická) láska z ranného teenagerstva (fuck that, zase typ 2!!!) mi ostala tak vrytá do pamäti, že keď som sa s jeho takmer identickým dvojníkom (tie očíii a usmev, uch och!) spoznala na jednom seminári, tak som sa musela sakra že dosť premáhať aby som sa naňho nekukala celý čas jak idiotské stádo idiotských koní na ďalšie idiotské stádo idiotských koní. Ale   whatever, stuff happens. + ešte bárskde na ulici stretávam úpnych Doppelgängerov ľudí čo poznám. A to mi robí sakra problémy, lebo ja mám takú poruchu, že ani za svet si nedokážem zapamätať tvár človeka. Akože, keď v škole stretávam dennodenne svojich spolužiakov tak to samozrejme viem, ale keby som dakoho z nich videla napr. v Maďarsku na Balatone, tak by som ich vôbec nespoznala, lebo si ich spájam len so školou. No a čiže preto sa mi často stávajú také fasa trapasy, že sa usmievam a kývam na dakoho jak retardovaná a ten dakdo ma vôbec nepozná. S t u f f   h a p p e n s   :)


Dobre, idem prejsť k záveru svojej dvojníkovskej štúdie: Spolužiak si minule robil srandu, že jeho kamarát si zarába tak, že chodí darovať spermie do spermobanky. Nechápem prečo až vtedy, ale úpne ma to trklo!!! Čo ak aj tí ľudia (teda ich rodičia)... ? H? Logické, nie? A to ma privádza ku katastrofickému výsledku:
 prečo sa potom vôbec niekto čuduje, že na svete je toľko degenerovaných a retardovaných ľudí, keď mohli byť splodení bratom a sestrou (lenže tí o tom nevedeli, lebo počiatok jedného z nich sa dal kúpiť v spermobanke)???!!!