k nadpisu: Ten nápis som videla na jednom chlapovi na jeho tričko a strašne som sa na tom smiala, tak len odvecne nadpis, nemám depku, don't worry ;-)
Blog opravenýýý (čo však nemôžem povedať o svojom živote, ale už čoskoro sa to všetko urovná... takmer som chcela povedať, že "pracujem na tom" ale vlastne pravda by skôr bola, že "pracujem proti tomu ešte stále a rovnako vytrvalo" :D) !!! Netuším, čo mi tu blblo ale nedalo sa mi prihlásiť na tento účet... o tom ale nechcem hovoriť ;-)
Dnešná párty (alebo whatever to bolo).
Celkový dojem mám taký zmätený lebo nejak som tam ničomu nevedela prísť na chuť, čo ma strašne štvalo lebo obvykle sa moc bavievam ale teraz nejako nie [ako, samozrejme, boli aj lepšie chvíle, keď sme s kamarátom- po tomto čine asi BÝVALÝM kamarátom :D- po sebe rozotierali tortu (samozrejme nedobrovolne, ja som mu ju chcela dať do rozkroku lebo mi ukradol topánku z mojej nohy- áno, viem, že už nemám 6 rokov, nebojte, ja si to uvedomujem a už na tom pracujem, za chvíľu mi to určite už docvakne!) ale to sa tiež tak všelijak zvrtlo a naše obľúbené tričká skončili celé zajebané, čo už také vtipné nebolo lebo to vyzeralo akoby nás ogrcalo pol podniku]...
Na cestu domov som sa tešila jak na Vianoce, že zapnem muzičku, pocestujem busíkom, máme krásnu noc, všetci šťastní... No... vlastne ne. Minimálne dve osoby šťastné neboli a to ja a ten chlap, ktorý si myslel, že si ešte dnešnú noc s niekým vrzne (t.j. so mnou). Jak som šla na zastávku tak som si na nej všimla dákeho chlapa, ktorý tam fajčil, tak hneď myšlienky, že: sám chlap na zastávke, porušuje oný (zákaz fajčenia) čiže mu je asi jedno a... predstava, že strávim 10 minút na zastávke sama s chlapom ma desila, neviem prečo, obvykle mi to nevadí, ale tento mi strašne nesedel na prvý pohľad. Tak som sa postavila celkom ďaleko, asi 10 metrov od nej. Akonáhle ma chlap zbadal tak si to namieril presne ku mne. 10 metrov je dosť času na odistenie paralyzéru v kabelke [pozadie situácie: kamoška pred dvoma týždňami len tak btw zadrela, či by som nechcela paralyzér, tak ja že jasne, bude haluz. Včera mi ho dala a dnes som šla na žúrku a ešte predtým som rozmýšlala, či ho vezmem a rozhodla som sa, že 4 fun ho berem, aspoň ho ukážem kamarátovi lebo je strašné cool], tak som tak hneď aj spravila a hudbu v mobile som stopla nech počujem, čo mi blížiaci sa chumaj bude hovoriť a nech som pripravená. Došiel až ku mne, do mojej osobnej zóny sa postavil chumaj jeden a zajebal mi: "Žeby sme tu mali wifi, keď sa s mobilom hráš?" Sto chutí som mu mala odpovedať, že ja na svojom vyšmatlanom obitom mobile žiadne wifi ani internet ba ani kameru nemám ale nepohla som ani brvou. Ani chlp na tele sa mi nehol, taká som bola v strehu a pripravená na čokoľvek, ľavá ruka v kabelke zvierala môjho nového miláška a pravá ruka bola palcom pripravená vytočiť telefónne číslo najbližšej osoby. Chumaj (fakt bol strašne slizký, inak, neviem, či všetkým poslednú dobu jebe ale už druhý slizký chlap za posledný týždeň, dajte mi už dopiče pokoj!) si ešte dačo šomral pod nos a potom keď videl, že ja sa FAKT ani nehnem, ani očkom naň nežmurknem, ani vlas sa mi nehne tak sa ku mne viac naklonil a potom odišiel stále sa obzerajúc na mňa a každú chvíľu zas vykračoval mojim smerom ale vždy sa vrátil nakoniec na tú vyjebanú zastávku (vďaka ti, Bože!). Nebolo mi všetko jedno popravde lebo široko-ďaleko nik.
Teraz som mala dilemu: v jednom buse s ním v ŽIADNOM prípade ísť nechcem ale na druhú adrenalínovú stranu som strašne chcela ten paralyzér vyskúšať, lebo nebudem tým predsa omračovať Sistr keď krásne spinká, všakže, mám nejaké srdce ešte! :D Racionálna stránka zvíťazila [a zvíťazí aj v mojom terajšom živote, o to sa postarám! Teda, budem sa snažiť z celých síl! :D] a vrátila som sa na párty (aj keď som z tohto strašne divného večera chcela už čo najskôr vypadnúť, ale čo už) a ďalšiu hodinu sa tvárila, že nemám chuť ten paralyzér fakt použiť (najlepšie na seba, nech sa oslobodím a môžem ísť už KONEČNE spať lebo som unavená jak prasa)...
Tak a teraz si idem užiť tie 2 hodky spánku, čo mám pred sebou lebo skoro ráno cestujem na výlet!
Dobrúúú ;-)
4 komentáre:
cim som starsia tym som menej bezstarostnejsia a fakt mam pri takychto individuach celkom strach, ze si radsej pockam na dalsi spoj. fuuuuj az ma striasa ked si to predstavim
Humáč. Dúfala som, že ho paralyzuješ, chcela by som vedieť, čo to robí.
Ja keď ide podivné indivíduum, tak si naštelujem kľúče vo vrecku, aby som mohla v prípade potreby vyškriabať oči a tak.
Inak aj ja som videla chalana v takom tričku :-)
sezka, ocividne aj ja :-/ tym ze prudko starneme si uz aj uvedomujeme, co sa moze stat, asi to bude tym...
chantal super napad s klucmi ;-) a ked paralyzer pouzijem, urcite o tom napisem ;-)
Zverejnenie komentára