sobota 18. februára 2012

Niečo sa pokazilo

Nohami hore  (Laco Novomeský)
Baletky výbuchov po svete rozvojnenom
po hlavách tancujú,
po hlavách;
ich sukne zhŕnajú sa v spŕškach strašlivých.

To je tá ruža temných lupení
na vyschlej hrudi starej Európy,
fontána, ktorá z ohňov pramení
a mrazom padá na hromadné hroby.

Je to jej tanec, vyschlej Európy,
ten tanec po hlavách,
jej hudby obrátenej, prevrátených slov,
zvrátených myslí, prekotených snov,
ten tanec po hlavách,
nohami hore.

Tak a teraz ja ;)
Niečo sa pokazilo*
 Priateľstvá falošné všade navôkol
pretvárka a klamstvá ako čerešnička na torte k tomu.
Najradšej by som jej vrazila ako upírovi- do hrudi kôl!
Úprimnosť? Zbytočné... Ako keď E.T. volal domů.

Ten cit tu nejaký dlho bol
no niečo sa pokazilo...
Viac nie jak na modlu pozerám.
Už nesprávam sa milo.
Ďalší ma opantal strávenou so mnou chvíľou.

Kedysi srdce bilo
no teraz na blytie sa cítilo.
Utekám od toho, čo prichýlil ma.
V duši už len chlad a zima
...no zabi ma!

Svedomie nemá už nik na tejto planéte.
Prosím, radšej sa mi do života už nepleťte.
Už to nie je ako kedysi.
Neviem prečo.
No niečo sa pokazilo...


(damn, už od večera ma máta tento názov a fakt netuším, či dáky autor dačo také pomenoval, lebo Google nič nenašiel a zošit z literatúry nemám doma :/ )

Žiadne komentáre: